Význam viacdenného rehabilitačno-rekreačného pobytu pre rodiny so zdravotne postihnutými deťmi


Pohľad zúčastneného poradenského psychológa

/Tento text vznikol niekedy na počiatku samotnej Nezábudky, pred asi 25 rokmi z pera PhDr. Kasnyikovej (*1943 – †2008) . Jeho aktuálnosť je až šokujúca. Posúďte sami…/

V rodinách so zdravotne postihnutým dieťaťom sa deľba úloh a zodpovedností medzi oboch rodičov vyznačuje výraznou rolovosťou. Na otcovi leží zodpovednosť za hmotné zabezpečenie rodiny, čo sa obvykle „zdaňuje“ jeho menšou priamou účasťou na živote svojich blízkych (napr. na výchove detí).

Za fungovanie rodiny zas v prevažnej miere zodpovedá matka – pričom opatera a výchovná starostlivosť o zdravotne postihnuté dieťa leží takmer výhradne na jej pleciach. Táto zvýraznená „rolovosť“ u rodičov sa spája s väčšou pravdepodobnosťou prežívania stavu psychickej záťaže a stresu – najmä matiek, nakoľko práve ich diel povinností a zodpovednosti umožňuje relaxačne (t. j. uvoľňujúco) pôsobiacu zmenu prostredia a sociálneho kontaktu s inými ľuďmi len v minimálnej miere. Pritom spätosť psychického stavu matky – fungovania rodiny, kvality vzájomných vzťahov medzi jej členmi a kvality samotnej výchovnej starostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa, je nespochybniteľná.

Celková činnosť NEZÁBUDKY (klubová, „odľahčujúca“, poradenská) sa zameriava práve na zníženie tohto deficitu možností, čím sleduje svoj cieľ – prispieť k zvýšeniu kvality života rodín so zdravotne postihnutými deťmi.

Skúsenosti z doterajšej činnosti ukazujú, že významný prínos v uvedenom smere predstavuje možnosť viacdenného rehabilitačno-rekreačného pobytu pre rodiny, a to dokonca aj vtedy, ak sa ho (z finančných dôvodov) môže zúčastniť len matka s chorým dieťaťom. Totiž:

  • Na súvislejšiu dobu odbremení matku od každodenných starostí o fungovanie rodiny a poskytuje tak príležitosť k načerpaniu fyzických a psychických síl.
  • Poskytuje príležitosť ku dôvernejšiemu kontaktu s rodičmi iných zdravotne postihnutých detí a správne sa tak konfrontovať s realitou (napomáha k videniu reálneho vývinového stavu postihnutého dieťaťa).
  • Vedie ku vzniku dôvernej atmosféry, v ktorej si rodičia vzájomne poskytujú pomoc, v ktorej sa zmenšujú ich zábrany o pomoc požiadať a tým súčasne učí „nebyť v tom sám“.
  • Pohľad na vzájomne si pomáhajúcich rodičov pôsobí u osôb širšej society ako impulz, ako výzva k poskytnutiu pomoci, a tak prispieva ku zvyšovaniu sociálnej citlivosti spoločnosti, k akceptovaniu potrieb zdravotne postihnutých osôb a k ich spoločenskej integrácii.
  • Poskytuje možnosť intenzívneho kontaktu rodiča (rodičov) s postihnutím (resp. i zdravým) dieťaťom v takých situáciách a pri takých aktivitách, ktoré obom stranám prinášajú potešenie, radosť, zážitok. Napr.: hry, plávanie, pohybová relaxácia pri hudbe, prechádzky, výlety.
    Harmonizujúci vplyv pozitívnych zážitkov na vzájomné vzťahy v rodine je tým výraznejší, čím viac členov rodiny sa o pozitívny zážitok delí.
  • Predstavuje podmienky pre dôkladnejšie sociálne a psychologické poradenstvo, pričom ich efekt sa znásobuje vzájomnou výmenou skúseností medzi rodičmi.

Autor: PhDr. Alžbeta Kašnyíková (*1943 – †2008)​, poradenský psychológ

S láskou na Vás myslíme, a ďakujeme, pani doktorka!

Nezaradené